Len vytrvať ►Moje skutočné meno je Hanna

15. září 2019 v 21:48 | Perla Torkan |  Book reviews

Tara Lynn Masihová

"Román, ktorý oslavuje ľudskosť, silu rodiny a vytrvalosť ľudského ducha."

Názov: Moje skutočné meno je Hanna
Séria: /
Diel: standalone
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 237
Hodnotenie na GR: 4.22
Anotácia:
Hanna Slivková má štrnásť rokov, keď Hitlerova armáda prekročí hranice Ukrajiny. Snahou nacistov je vyčistiť mesto, kde žije, od všetkých židov. Hanna so svojou rodinou a niekoľkými ďalšími rodinami musí opustiť rodný dom a skrývať sa v lese. No čoskoro už ani les nie je bezpečný. Ľudia, ktorí sa previnili len tým, že sa narodili ako židia, sú nútení utiecť a uchýliť sa do temných podzemných jaskýň, ktoré sú jediným bezpečným miestom pred ľudskými zvermi poľujúcimi hore. Pod zemou bojujú s chorobami a hladom a snaha zachovať si vieru a ľudskú dôstojnosť sa pomaly mení na boj o holé prežite.

"Všetko sa rozpadá. Nevidím, čo na nás striehne v nasledujúcej hodine. Cítim len, ako ma niečo ťaží. Nás všetkých."

Nikdy ma neprestanú udivovať knihy z obdobia druhej svetovej vojny a ich schopnosť vyvolať vo mne neskutočný obdiv ku všetkým ľuďom, ktorí v sebe našli dostatok odvahy postaviť sa na odpor, alebo sa aspoň dostať niekde do bezpečia a prečkať temné roky.
Kto si tento debut neprečíta, nepochopí, avšak autorka doň votkala toľko neobyčajných emócií, vďaka ktorým mi neraz po tele behali zimomriavky a oči mi slzili viac ako pri krájaní cibule na obed.


Writing
Je obtiažne vyjadriť sa k autorkinmu štýlu písania, keď prevažnú väčšinu čítania som mala husiu kožu. Jednotlivé opisy boli podané tak dôveryhodne, až som mala nejedenkrát pocit, že som v jednej miestnosti s hrdinkou. Čítanie sa tak stalo jedinečným zážitkom.
Presne. JEDINEČNÁ. To je to slovo, ktoré som hľadala. Moje skutočné meno je Hana je JEDINEČNÉ dielo a ak vás nedostane samotný dej, tak poznámka autorky na konci diela rozhodne.
Veľmi sa mi páčil spôsob, akým Tara vykresľovala jednotlivé zvyklosti, pretože aj vďaka tomu som sa cítila, hoci len ako laik, o niečo bližšie k postavám. Niektoré slová som si dokonca pozapisovala na oddelený papier, aby som na ne nezabudla. Aj na tomto som videla, ako si Tara dala záležať na svojom príbehu. Spravila si poctivý výskum.
Moje hodnotenie: 5/5*

"To je tvoja budúcnosť. Hľadaj niečo, čo nepoznáš. Tvar, nástroj, predmet."


Characters
Hlavnou hrdinkou príbehu ja Hana Slivková, pri ktorej sa autorka nechala inšpirovať skutočnou osobou Esther Stermerovou, ktorej sa podarilo prežiť holokaust podobne, ako sa to v diele podarilo Hanne.
Neraz som počas čítania zabúdala, koľko rokov skutočnosti Hanna mala, pretože jej vyspelosť bola na úrovni niektorých dospelých. Keď bolo potrebné, bola odhodlaná vystaviť sa nebezpečenstvu, len aby pomohla ostatným.
Bolo to však viac ako pochopiteľné, keďže situácia, v ktorej sa so svojou rodinou ocitli si žiadala iný prístup a zmýšľanie. Aj napriek tomu sa v nej našlo svetlo a nádej, nech sa nachádzala v akejkoľvek temnote.
A to doslova.
Hoci bol Hanin príbeh plný prekážok a surového násilia páchaného počas 2. sv. vojny na židoch, aj tak som v ňom našla silnú mladú ženu, ktorá sa nevzdala a vydržala všetky nástrahy. Nebola na to totiž sama.
Mala rodinu.
Autorka sa opäť raz rozhodla pridŕžať skutočnosti, naštudovala si život Esther Stermerovej a spoločne s ňou opísala aj iné rodiny, ktoré sa kvôli Hitlerovi ocitli v ohrození života.
Moje hodnotenie: 5/5*

"Už to nie je náš "domov". Domov je tam, kde ste v bezpečí. Ja ani on sa už nemôžeme dočkať bezpečnejšieho miesta."


Plot
Väčšina príbehov z 2. sv. vojny zachytáva osudy židov, ktorí boli odvedení do koncentračných táborov alebo ako sa snažili ujsť z Nemecka, avšak v tomto diele sa Tara zamerala na židov žijúcich na Ukrajine. Už len to samo o sebe bolo niečo nové, a keď sa to spojilo s jej majstrovským opisom prostredia a pomalého usádzania Nemcov... Už len tá predstava bezmocnosti mi vohnala slzy do očí.
Je zarážajúce, ako autenticky toto dielo vyznelo a ako nadčasovo v niektorých veciach pôsobilo. Postupne, keď Hanna sledovala Nemcov, ktorí sa snažili poštvať Ukrajincov proti židom, sa veľmi nelíšilo od dnešných extrémistov. Aj tí si za svoje obete vyberajú menšiny, či už sexuálne orientované alebo iné. Píšu a šíria o nich klmastvá a "mýty", ktoré sa niekedy ani len nezakladajú na jednom reálnom prípade. Bohužiaľ, my, ľudia, máme v povahe zavrieť oči pred pravdou a nechať sa unášať prúdom, čo v konečnom dôsledku znamená uveriť klamstvu. Rovnako, ako to bolo v tomto príbehu, kedy sa z priateľov behom chvíle stali ONI a MY.
Pri čítaní o živote v lese, či už v opustenej chate alebo v jaskyni, som zopárkrát hľadala sánku nižšie ako obvykle, pretože surovosť a realita toho všetkého mi stískali srdce.
Áno, možno to bol vymyslený príbeh, ktorý radíme medzi fikciu, avšak mal reálny podklad. Ba čo viac, súdiac podľa iných diel, ktoré som prečítala, si dovolím tvrdiť, že autorka sa čitateľov rozhodla v mnohom šetriť. Preto skláňam klobúk pred jej schopnosťou používať slová, pretože okrem beznádeje, strachu a odporu som pri čítaní cítila nehynúcu vieru a nádej. Či v šťastie alebo v spravodlivosť, neviem, no aj tak to bol nezabudnuteľný pocit, za ktorý vďačím práve tomuto dielu.
Moje hodnotenie: 5/5*

"Volám sa Hanna Slivková. Narodila som sa dvadsiateho druhého februára v zime v roku 1928. Stále dýcham.

Toto je môj príbeh."


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.
Knihu si môžete zakúpiť TU.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

klik 100% (178)

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 5. října 2019 v 17:45 | Reagovat

Na knihe ma hneď zaujala obálka a tak som si prečítala anotáciu, vyzerá to na skutočne silný príbeh.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama