Problems of a Writer ► 3. Autorský blok

25. května 2019 v 13:45 | Perla Torkan |  Problems of a writer
Minule sme sa bavili o začiatku príbehu a teraz skáčeme k autorskému bloku? Why not? Začiatok predsa máme, ďalšie kapitoly už tak ľahko nepôjdu.


Už minule (XY rokov dozadu) sme si načrtli príbeh o princeznej, ktorá zabíja drakov, tak naviažem tam, kde sme skončili.
Hlavná postava konečne zistila, prečo je v zabíjaní tak dobrá. Vie, čo musí urobiť a koho musí nájsť.
Vieme teda, čo musíme napísať a kam sa musíme dopracovať. Čo ale urobíme, keď naše prsty odmietnu spolupracovať a napísať to, čo chce naša hlava?
Keď som písala prvé dielo, nechápala som, ako mohlo iných autorov niečo ako autorský blok. Dobre vedeli, o čom/kom píšu, nie? Malo by im to ísť ako po masle!
Keby moje mladšie ja len vedelo, ako veľmi som sa mýlila!
Nie je autor, ktorý by aspoň raz vo svojej kariére netrpel autorským blokom. Na svete ale neexistuje žiaden stav, ktorý by sa nedal zmierniť alebo úplne vyliečiť (až na smrť).
Bohužiaľ, neexistuje žiadna zaručená technika, ktorá by autora zbavila jeho bloku. Keďže sa nachádzame všetci na jednej lodi, dovolím si ukázať vám zopár tipov, ktoré vždy rozprúdia moje myšlienky a vrátia ma medzi postavy, keď to sama nedokážem.

Časovo náročné, ale účinné. Akonáhle sa začítate do svojho príbehu, začnete ho prežívať odznova. Spomeniete si na detaily, ktoré ste do príbehu vložili na strane 11 a na ktoré ste tak trochu na strane 137 zabudli. Čo je na tom dobré?
Postupným čítaním nielenže zisťujete všetko, na čo ste pri svojich dvesto stranách zabudli, no taktiež sledujete vývoj postáv. Po prípade, môžete do jednotlivých scén vsunúť nejaké detaily, ktoré budú neskôr podstatné a ľudia si povedia: "Skvelý foreshadowing." Pre mňa je to jeden z dôvodov, kvôli ktorému rada čítam svoj rukopis ja.
Každú kapitolu, ktorú si prečítam, spätne zhodnotím, a tak ma aspoň na konci čaká menej opakovania. Tiež je pri tomto menšia pravdepodobnosť výskytu dier v zápletke (o tom sa budeme hlbšie baviť nabudúce).
Sú autori, ktorí nedokážu písať pri tichu a dokonca aj takí, ktorí si pred samotným príbehom vytvárajú zoznam skladieb, ktorých text alebo melódia ovplyvňujú tempo deja.
Pri niektorých piesňach mám častokrát pocit, akoby mi ňou autor čítal myšlienky. Pieseň "Yes Girl" od Bey Miller tvorila neodlúčiteľnú súčasť môjho playlistu, keď som začínala písať môj prvý contemporary príbeh. Niekedy to sú piesne, ktoré myšlienkam dokážu dať správny smer.
Na druhej strane, niektorí autori nedokážu tvoriť ak ich myseľ odbieha k hudbe, čo je taktiež bežné. Medzi takýchto spisovateľov patrí napríklad Peternelle Van Arsdale- autorka knihy Netvor je zver.
Ako sa vraví, každý sme iný a každému vyhovuje niečo iné. Ak sa ale neviete pohnúť ďalej, možno by návšteva youtube nebola na škodu.
Kde by sme len boli bez mojich obľúbených požieračov času? Ak hľadáte niečo, pričom zabijete voľný čas rovnako ako pri pozeraní Priateľov po miliónty raz, toto je tá pravá, o niečo lepšia, alternatíva.
Na pintereste pôsobí mnoho ľudí, ktorí tam pridávajú rôzne obrázky či koláže, nezáležiac, či je to ich vlastná tvorba, alebo len práca s photoshopom.
Osobne, keď sa chcem pozrieť na svoj príbeh s nadhľadom ako na celok (obzvlášť, keď mám v hlave 5 častí), neraz zamierim práve tam. Vytvorím si nástenku, na ktorej väčšina mojich predstáv o svete a bytostiach v ňom prídu k životu.
Máte predstavu o boji draka s princeznou, ale chceli by ste sa inšpirovať, ako toho draka opísať? Určite na pintereste nájdete nejeden obrázok, ktorý sa bude podobať vašej predstave.
Platforma Tumblr je dobrá v prípadoch, keď zúfalo hľadím na monitor s nutkaním všetko zmazať a zahodiť. Zabudnúť na to, že mám v hlave príbeh, keď nevyzerá tak, ako si ho ja predstavujem. (Dovoľte mi podeliť sa s vami o skúsenosť: Prvý náčrt, prvý draft, bude vždy horší ako čokoľvek, čo príde po ňom!)
Práve v takýchto, slabých, chvíľkach, mi dokážu pomôcť jedine gify, ktoré vystihnú to, čo cítim. Je smutné, ak sa nám nedarí v plnení našich denných alebo týždenných cieľov, avšak nikdy v tom nie sme sami. Nápady prichádzajú a odchádzajú a rovnako tak aj chuť do písania.
Nič nie je večné.

Niekedy sa autor nezasekne preto, že ho opustila nálada, no dostal sa do slepej uličky. Písanie je ako život- plné prekvapení.
Má princezná zabiť draka? Má sa jej drak prihovoriť a vysvetliť jej svoje poslanie? Či skočiť rovno na plot twist a prezradiť, že ak zabije draka, zabije tak nádej svojho kráľovstva?
Nie sú to len čitatelia, ktorí premýšľajú o rôznych teóriách, akými by sa ich obľúbené postavy mohli uberať. Práve naopak. Autori bývajú oveľa viac frustrovaní, obzvlášť, keď sami nevedia, ako sa dostali ku koncu, ktorí ste si prečítali. Častokrát to sú práve postavy, ktoré nám robia škrt cez rozpočet.
Z tohto dôvodu je ideálne mať priateľov, ktorí poznajú váš príbeh a v čase potreby vám vedia podať pomocnú ruku. Vypočujú vaše nápady, rôzne verzie a nakoniec, ako právny čitateľ, vám ponúknu ich pohľad na vec.
Sama som vďačná za niekoľko skvelých osôb okolo seba, takže vám vrelo odporúčam podeliť sa o svoje nápady s najbližšími kamarátmi, knihomoľmi. Nebojte sa, nič divné si o vás nepomyslia.
Tento bod je síce posledný, no podľa mňa rovnako účinný. Online publikovanie vašich príbehov má veľa pre, aj keď istotne aj proti. Ak by som s tým ale nikdy nezačala, neviem, či by bol môj štýl písania lepší (Myslíte, že preháňam? Keby ste len videli, čo dokázalo vypotiť moje dvanásť ročné ja...). Len vďaka spätnej väzbe sa má možnosť každý autor posunúť dopredu.
Najlepšie na tomto tipe je to, že vďaka online publikácii môžete dostať desiatky, možno aj stovky rôznych názorov. Je to prvá vec, ktorá vás pripraví na to, že sa raz stanete spisovateľom. Autorom ste totiž vo chvíli, keď vyťukáte do wordu prvú vetu.
Pri online publikovaní to nie sú len vaši kamaráti, ktorí vyjadria svoje poity. Sú to všelijakí knihomoli, čo milujú čítanie a čo to už prečítali. Samozrejme, nie každý názor musí byť plný chváli a nie všetci sú pripravení počuť kritiku. O to lepšie. Bez krutej pravdy by sa ani jeden spisovateľ nedostal tam, kde je dnes.
Tak či onak, raz váš príbeh vychvália a inokedy zhodia. Je len na vás, či na to budete čakať alebo nie.

_________________________________________________

Toto je len zopár tipov, ktoré pomáhajú mne. Čo ale pomáha vám, keď si prechádzate krízou a neviete sa dohodnúť s wordovským dokumentom, aby sa zaplnil?

Som zvedavá na vaše tipy. :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Zdá sa vám táto rubrika nápomocná?

Áno
Nič, čo by som už nevedel/a

Komentáře

1 Kateřina Kateřina | E-mail | 25. května 2019 v 23:11 | Reagovat

Blok je kolikrát autorům osudný. Mě jde naštěstí překonat snadno, většinou trvá cca dva tři dny, kdy místo psaní sleduji oblíbené filmy nebo seriály, a potom přijde nápad jako rána z nebes. Znovu píšu a užívám si to, jako kdyby žádný blok neexistoval. Taky jsem mívala blog s povídkami (Mystic Falls stories) a vedla jsem si i Wattpad, ale s nástupem do práce na tří směnný provoz na tyto věci už nebylo tolik času. Nicméně jsem psát nepřestala a miluji to stále. Bude díl zvlášť věnovaný autorskému deníku, nebo zápiskům všeobecně?

2 Perla Perla | Web | 28. května 2019 v 22:43 | Reagovat

[1]: Práca toho vie niekedy toľko pokaziť. :-( Úplne ťa chápem. Je super, keď sa ti podarí nájsť hocijaký čas na písanie. <3
Autorskému deníku myslíš niečo ako poznámky k príbehom? Pretože také niečo ako osnovu plánujem, keď prejdeme cez záporákov alebo diery v zápletke... :-)

3 Kateřina Kateřina | E-mail | 31. května 2019 v 20:14 | Reagovat

[2]: No o zbytek času se psaní dělí ještě se psem :D Takže nic moc hele :D Navíc mám i dost aktivit mimo, mám za úkol udělat pracovní sešit na NaNoWriMo, tak uvidíme co z toho vyleze :D :D

4 simonasad-pise simonasad-pise | Web | 21. září 2019 v 14:59 | Reagovat

No, podľa mňa je najlepší liek na autorský blok jednoducho si sadnúť a písať aj tak :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama