5 vysoko hodnotených kníh, ktoré iní milujú...

20. dubna 2018 v 20:47 | Perla Torkan |  Top 5

Všeti to poznáte. Sú knihy, ktoré ostatní ospevujú do nebies a vy sa búchate po hlave uvažujúc, prečo v tom diele nedokážete vidieť to čo ostatní. Mala som príliš špinavé okuliare alebo mi len niekto vytrhol tie "krásne dojemné" strany z knihy?



Osobne sa v všade snažím hľadať niečo pozitívne, pretože viem, koľko práce si s tým autor musel dať, než sa mu podarilo svoje dielo vydať. V niektorých prípadoch je to ale dosť náročné, keď jediné pozitívum, čo na knihe vidím je... no... možno tak obálka, ak vôbec.
Tak som zbežne prešla moje hodnotenia na GR a knihy, z ktorých si ešte čo to pamätám, som sa rozhodla trochu priblížiť. Pravdepodobne sa budem pohybovať na tenkom ľade, no kašľať na to. Kontroverzné články patria k mojim obľúbeným, tak snáď ma neukameňujete, keď sa v tomto zozname náhodou ocitne nejaká vaša obľúbená kniha.

Och, John Green a jeho knižôčky. O tomto autorovi som sa už rozohnila v článku o Klišé, ktoré skazia inak dobrý príbeh, a znova sa raz dostáva do môjho rebríčka.
Myslím, že všetci si jasne pamätáme prvú knihu, pri ktorej sme si povedali, že vôbec nestála za ten ošiaľ, ktorý okolo seba vyvolala. Pre mňa bola touto knihou najúspešnejšia Greenovka. A nie, nie som bezcharakterná a chladná.
Túto knihu som čítala asi pred piatimi rokmi, kedy ešte nebola každá druhá ya kniha o ľuďoch s rakovinou so samovražednými sklonmi. Logicky z toho vyplýva, že sa mi to malo páčiť, však bol "originálny", že?
Sorry, no moja myseľ nedostala memo.
Môj problém s Greenom tkvie v jeho štýle písania. Nezáleží, či čítam Na vine sú hviezdy, Papierové mestá, alebo či by som otvorila jeho novinku, všade nájdem rovnaké chyby, rovnaký štýl písania a hlavne rovnaké nezmyselné metafory, ktoré ma na smrť vytáčajú.

"It's a metaphor, see: You put the killing thing right between your teeth, but you don't give it the power to do its killing."

V živote som nepretáčala očami tak ako pri čítaní tejto knihy. Snažila som sa v tom nájsť niečo pekné, čo by aspoň trošku vzbudilo môj záujem, ale nie. Všetky tie strany boli proste príbehom lásky detí s rakovinou. Nič viac a nič menej.

Sú knihy, pri ktorých si až zúfalo želáte, aby sa vám páčili. Buď vám ich odporúčali kamaráti, alebo ste len videli niekoho rozplývať sa nad danou knihou na bookstagrame.
Na knihu Everything Everything som náhodne natrafila, keď mi youtube vyhodilo trailer na vtedy pripravovaný film. A keďže mi knihomoli radi porovnávame knihy a filmy, chcela som si najprv prečítať, čo neskôr skritizujem na obrazovke (fakt by som chcela vidieť nejaký film, ktorý by bol lepší ako kniha). Oh boy, touto knihou som si ale zavarila.
Everything Everything sprevádzal veľký hype hlavne z dôvodu, že sa tam nenáchádzalo obyčajné biele dievča, ale iné (nespomeniem si na presný názov, pardon). Prepáčte, že teraz odbehnem trochu od témy, no nedá mi nespomenúť, ako ma už tá vec s diverzitou vytáča. Niektorí ľudia by si už naozaj mali dať pohov (nemierim tým na EE, tu autorka opisovala vlastne seba, takže ju úplne chápem). Napíše autor niečo o bielych, zle, lebo tam nedal žiadnu diverzitu. Napíše niečo aj s ľuďmi iných rás či sexualít a zas je zle, lebo si to nenaštudoval. Gosh, nemohli by sa tí ľudia dohodnúť, čo chcú, a nechať autora písať to, o čom chce on?
Môj hlavný problém s týmto príbehom je asi ten, ako sa autorka snažila všetko si zjednodušiť. Zo zaujímavej choroby, s ktorou niektorí ľudia naozaj bojujú, urobila frašku a keď šlo do tuhého, šupla tam obyčajnú psychickú poruchu, len aby sa vyhla nejakému vysvetľovaniu? What the heck?

"Everything's a risk. Not doing anything's a risk. It's up to you."

Nechápala som, ako bolo všetkým jedno, že Maddy vyšla z domu a nič sa jej nestalo. Očividne nikomu nezáležalo na jej zdraví. Len si tak povedali, poďme na Hawai a uvidíme, čo potom. Keď umriem, tak som si aspoň zaplávala. Bože, táto kniha ma fakt donútila zamyslieť sa nad prácou doktorov, ktorí sa starajú o pacientov s niečím takýmto a ktorí to podľa tejto knihy robia pre srandu králikov. Neskutočné.

Otázka: Nedala som tejto sérii v priemere nejakých 3.75-4*?
Odpoveď: Yep, dala, a doteraz nechápem za čo.
Na tejto sérii ma vytáčalo asi všetko, počínajúc hlavnou postavou, Alyssou. Jej sprostosť nepoznala hraníc a zatiaľ čo som to na začiatku ešte ako tak dokázala prehliadnuť, v tretej knihe som už bola zúfalá. Potom ma ale čakal bonus- zbierka noviel, kde to úplne zaklincovala v tej poslednej, kde nielenže horel oheň v spaľovni, no mne sa varila krv ako som to čítala.
Alyssa je typickou hrdnikou, ktorá má svojský štýl, a preto má dokopy jednu kamarátku, ktorá je, čírou náhodou, sestrou chalana, do ktorého je beznádejne zamilovaná, lenže on chodí s najväčšou mrchou na škole. A prečo vlastne? Aby mala naša Alyssa problémik dostať sa k nemu v prvej štvrtine knihy?
Tento jej love interest, Jeb/Zach, bol asi najväčší debil, ktorého som videla. Prekonal dokonca aj Daniela z knihy Špecialistka, keď sa nad tým tak zamyslím. Bol manipulatívny, presne ten typ chalana, ktorý hrdinke káže ako sa má chovať a ako má žiť, pretože platí to: keď ťa nemám ja, nemá ťa ani nikto iný! Opäť som sa raz pýtala, prečo vlastne? Pretože sa nedokázal rozísť s tou strelenou žiarlivkou, ktorá o jeho citoch k našej skvelej Alysse vedela? Ale ozaj, ako som vlastne vôbec dočítala jednotku? Asi s nádejou, že postavy dospejú a začnú robiť to, čo sa od nich očaáva, lenže nie, to nehrozilo. Po dočítaní tretej časti som bola naštvaná a znechutená ako už dlho nie, tlak som mala asi 250/210 a po ruke žiadnu tabletku pod jazyk. Ale... séria má aj svoj svetlý bod.
Morpheus.
Musím hovoriť viac? Pre tých, čo ste to čítali, myslím, že poznáte jedinú postavu, ktorá za niečo stála. Škoda len to, že sa mu nedostalo toľko priestoru, koľko by si zaslúžil.
A hej, už viem, prečo som to dočítala.
Lebo Morpheus.

Nakoľko čítam viaceré žánre, mám aj viacero obľúbených autorov, ktorých diela prosto musím mať. Nie vždy sa ale ako čitatelia dokážeme na sto percent zžiť s výtvormi našich obľúbencov.
Takýmto prípadom je pre mňa Colleen a jej kniha Confess. Väčšinu jej diel som si dokázala patrične užiť, no Confess bola akýmsi opakom.

"There are people you meet that you get to know, and then there are people you meet that you already know."

Príbeh znel sľubne, obrazy maľované na základe priznaní si ma získali, no to bolo asi všetko. Dielo sa od nejakej piatej kapitoly začalo zbytočne vliecť a hlavnej hrdinke, Auburn, som neverila ani nos medzi očami. Niektoré jej myšlienkové pochody boleli až mňa a na konci som ostala celkom sklamaná, ako jednoducho a rýchlo sa všetko vyriešilo. Opäť sme tu raz mali dosť mladý vek postáv na všetko, čo sa v ich životoch dialo, ale tak to som bola ešte schopná prehliadnuť, keď k veku sa vyjadrila autorka len na začiatku a potom nič.
Túto knihu by som prirovnala k telenovele. Viete, kam to smeruje, ale vždycky vás niečo posunie krok dozadu, len aby sa kniha mohla natiahnuť a vy ste strávili ďalších tridsať strán opravovaním napáchaného neporiadku.


Jediná chvíľa, kedy si dokážem nájsť cestu k poézii je vtedy, keď sa cítim na dne a potrebujem sa nejako pozviechať. Z toho dôvodu som siahla po zbierke Mlieko a Med, pretože som od nej očakávala istý básnický zážitok. Ako sa mi to ale malo podariť, keď som tam nenašla ani jednu báseň?

"fall
in love
with your solitude"

Možno budem znieť staromódne, no pod pojmom báseň si predstavujem niečo úplne iné. Neprekáža mi voľný verš, nemusí sa predsa každá báseň rýmovať, aby som si ju užila. Avšak to, čo na tých pár stranách predviedla Rupi Kaur mi ani v najmenšom neprišlo poetické.
Viete, ako mala znieť oficiálna anotácia knihy?
Mlieko a Med- pozoruhodná zbierka motivačných citátov pre tých, ktorým sa nechce ísť na pinterest alebo tumblr a zadať do vyhľadávania slovené spojenie: motivational quotes.

"Loneliness is a sign you are in desperate need of yourself."

Nemám autorke za zlé, že sa chcela "vypísať". O tomto to predsa je, dať na papier to, čo cítime. Nevzdať sa, keď sme na dne, ale odraziť sa od neho a vyplávať na hladinu. (Akurát uvažujem, že keby som tú poslednú vetu dala do šiestich riadkov, stala by sa zo mňa poetka?)
Aby som ale nehovorila len o tejto zbierke, spomeniem ešte podobnú motivačnú knihu Love Her Wild od Atticusa, ktorého básne pripomínajú facebookové statusy všetkých, čo chcú dať najavo svoje pocity a za tým ešte hodia smajlíka s popisom: cítim sa- ........
Je mi len ľúto, že popri týchto "betselleroch" tie ozajstné básne ostanú nepovšimnuté, pretože dnes sa už len málokto snaží vložiť posolstvo do diela, načo by aj? Stačí mu predsa, že napíše čo chce a rozdelí to do šiestich riadkov.

"A sky
full
of stars
and he
was staring
at her."

A na záver tu pre vás mám čestného hosťa:
Musím sa k tomuto vôbec vyjadrovať? Myslím, že všetci poznajú môj názor na Caraval, ale o tejto knihe môžem povedať aspoň to, že obálku má naozaj dokonalú.

Opäť som sa raz rozohnila kvôli dielam, koré za to podľa mňa nestáli. Aké knihy vytáčajú vás? Ktoré populárne knihy/série sa vám nepáčia, zatiaľ čo ostatní ich zbožňujú? :)

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 20. dubna 2018 v 20:59 | Reagovat

Žádnou knížku z tvého výběru jsem nečetla :-)

2 tipycz tipycz | Web | 20. dubna 2018 v 21:03 | Reagovat

Šepotání se mi taky moc nelíbilo. Jinak moc mě nechytil ani Odkaz dračích jezdců. Eragon byl fajn, Eldest taky,ale třetí díl mě vůbec nebavil. A pak ještě jedna série. Prosím, neukamenujte mě. Nikdy jsem Harryho Pottera moc nemusela, ale rozhodla jsem si přečíst alespoň první díl, když ho všichni tak moc milujou. No, nechytlo mě to.

3 StoryHuntress StoryHuntress | Web | 20. dubna 2018 v 21:37 | Reagovat

Ze zmíněných knih jsem četla jen Specialistku a Caraval, a musím říct, že se mi taky nelíbily :D
Taky jsem byla dost rozčarovaná z Písně zimy, Smrtné zimy, Sirény a teď z poslední doby Na lovu a Krutá krása. Tu jsem dočetla před pár dny a
Jo, a ještě Andělé a démoni od Browna.

4 StoryHuntress StoryHuntress | Web | 20. dubna 2018 v 21:40 | Reagovat

[3]: *a nic moc teda.

5 Perla Perla | E-mail | Web | 21. dubna 2018 v 10:13 | Reagovat

[1]: :-D  :-D  :-D

[2]: Ja mám HP ešte stále rozčítaného, zdá sa mi, že pôjdem len na trojku, ale napríklad taká štvorka sa mne osobne tiež nepáčila, takže v tom istotne nie si sama. :-)

[3]: Som rada, že v tom nie som sama. :-)
Na Píseň Zimy som už počula zmiešané názory a zatiaľ čo mi to niektorí kamaráti odporúčajú, tí druhí z toho boli dosť sklamaní. :-D
Anjelov a démonov som si chcela dlho prečítať, nakoľko Da Vinciho Kód je jedna zo srdcoviek, ale nepáčil sa mi veľmi Stratený symbol, tak neviem či sa do toho púšťať alebo si len pozriem film. :-D  :-D

6 StoryHuntress StoryHuntress | Web | 21. dubna 2018 v 13:40 | Reagovat

[5]: Ztracený symbol má snad nejslabší hodnocení z celé série, takže se do Andělů klidně bez obav pusť :-)

7 Trisha Trisha | 22. dubna 2018 v 14:39 | Reagovat

Preco som po precitani nadpisu cakala Insomniu? Alebo mozno posledne casti ToG? Asi preto lebo ked sa nad nimi zamyslim v tom bode v akom som ich precitala tak sa cudujem sama nad sebou. Osobne mam vsak alergiu na Parfum. Tolke nadeje ze si precitam poriadny napinavy - i ked historicky- pribeh o vrahovy s vynimocnym darom a ono je to len zlatanina do vsetkymi omackami... hroza.

8 Wer Wer | 22. dubna 2018 v 21:39 | Reagovat

Green je moja srdcovka <3 To je asi jediná kniha, ktorú som si kúpila a vrátila ju na poličku po prvých pár stranách. Samozrejme, s úmyslom už nikdy viac ju neotvoriť :D K ostatným som sa, v tomto prípade asi našťastie, nedostala :D

9 Casion Casion | Web | 23. dubna 2018 v 17:37 | Reagovat

Čítala som iba Caraval, ktorý ma nesmierne sklamal a na žiadne pokračovanie sa rozhodne nechystám :D Trilógia od A.G. Howard ma nálakala Krajinou zázrakov, ale je pravda, že až taký "super" pocit som z príbehu rozhodne nemala :-)

10 Katie Katie | Web | 3. května 2018 v 21:09 | Reagovat

Žádnou ze zmíněných knih jsem nečetla tak nemůžu posoudit ale třeba od J. greena mám doma dvě knihy ale taky ještě nečtené. =D Tak uvidím no.

11 Lucia Lucia | 9. července 2018 v 12:25 | Reagovat

Po knihe Na vine sú hviezdy som siahla pred rokmi v čase, keď som si ešte len budovala cestu k YA literatúre - ak to teda nebola prvá kniha tohto žánru, ktorú som kedy čítala. Nedokážem rozprávať o nejakých prudkých sympatiách, je pravda, že si to už ani poriadne nepamätám, skôr len viem, že som do toho išla s upovedomením o deji, ktorý už vtedy bol známy širokej verejnosti. Oproti postapokalyptickej literatúre, ktorú som v tom čase mala vo zvyku čítať, to bola ľahká oddychovka, nie niečo, čo by vo mne zanechalo silnú stopu a k čomu by som sa vracala. Mimochodom, koľká irónia, že akurát tie sfilmované greenovky sa mi vidia byť slabšie než tie zachované v knižnej podobe. Tiež som mala tú česť aj s Milk and Honey, čo mi prinieslo toľko sklamania, až mi je doteraz ľúto peňazí, ktoré som do nej vložila. Naozaj si neviem predstaviť, ako to, preboha, preložili do slovenčiny.
Everything, everything si zažil svoj boom minulý rok a rovnako, ako ty, aj ja som si vrámci neho povedala „prečítam, zhliadnem, porovnám.“ Zhrniem to asi len krátko tým, že som neprečítala, nezhliadla a neporovnala a vychádzajúc z tvojho názoru, zrejme som urobila dobre.

12 Perla Perla | E-mail | Web | Středa v 18:13 | Reagovat

[11]: Myslím, že čo sa týka Everything, Everything, radšej by som žila v nevedomosti, pretože tak by som si aspoň mohla nahovárať, aké skvelé to musí byť, keď sa to ostatným páči. :D Avšak kvôli niekoľkým, pre mňa, závažným veciam, som tú knihu nedokázala brať vážne.
Konečne niekto, kto nepovažuje Mlieko a Med za vrchol poézie. :DDD Ja som rada, že som si to len stiahla do čítačky a nevyhodila za to peniaze, pretože by ma to tiež mrzelo, hlavne po dočítaní, kedy ma mrzel aj strávený čas, ktorý som mohla využiť inak. :-( Keď som videla, že prekladajú tú zbierku ďalších citátov, ktoré si hovoria "básne" od Atticusa, až som sa musela zasmiať. Moderná poézia ide fakt dole vodou. :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama