5 typov klišé hrdinov v YA príbehoch

16. listopadu 2017 v 12:31 | Perla Torkan |  Top 5
Kedysi som YA milovala, dnes sa k tejto kategórii veľmi nehrniem. Je už len málo diel, ktoré ma zaujmú a ktorým som ochotná odpustiť všetky tie otrepané frázy, ktoré som videla už toľkokrát predtým.


YA fikcia sa stala jedným veľkým zberným košom na klišé prvky, nad ktorými už nevládzem pretáčať očami. Nemám nič proti tajomným bad boyom, ale prečo nemôže aspoň raz dostať dievča nejaký normálny chlapec, dajme tomu s okuliarmi, ktorý je naviac aj múdry? Hmmm?
Preto som sa rozhodla ukázať vám, ktorým klišé hrdinom sa už snažím vyhýbať, len aby som si dokázala v príbehu užiť nejaký ten plot twist, ktorý naozaj nečakám.

5. "Nový chlapec/dievča"
A ja som si myslela, že toto klišé začne a skončí pri Belle a Edwardovi.
Autori veľmi radi začínajú množstvo príbehov príchodom nového chlapca/dievčaťa na školu s tým, že ten druhý sa do nich zahľadí hneď pri vstupe do budovy. Niečo ju na tom novom chlapcovi priťahuje, je opradený tajomstvami, často krát na neho letia všetky dievčatá v škole, takže si naša hrdinka myslí, že ona u neho nemá šancu. Ako inak, ukáže sa, že ona je presna TÁ jediná, ktorú chce on, nakoľko z neho nešalie ako všetky ostatné.

4. Nikto mi nerozumie
V mnohých YA sa čím ďalej tým viac stretávame s hlavnými postavami, ktoré sú samé, stratené vo vlastných pocitoch, pretože im nikto nerozumie. Rodičia ich obmedzujú, nepovažujú ich city za podstatné, veď majú len šestnásť, tak ako by mohli vedieť niečo o živote? Ich nálada by sa dala prirovnať k bipolárnej poruche- raz sú nadšení zo života (najčastejšie v kruhu najbližších priateľov, čo v týchto príbehoch najčastejšie zahŕňa jedného "šprta"), pričom hneď na ďalšej strane riešia samovražedné myšlienky a to, ako radi by so všetkým skoncovali.

"Whenever you read a cancer booklet or website or whatever, they always list depression among the side effects of cancer. But, in fact, depression is not a side effect of cancer. Depression is a side effect of dying."
-John Green, The Fault in Our Stars
Je iné, keď takéhoto hrdinu píše autor, ktorý vie čerpať z nejakej skúsenosti (najlepšie vlastnej) alebo sa do toho dokáže vcítiť, avšak keď to napíše niekto, kto z toho všetkého urobí učebnicový príklad bez reálnych problémov... No načo?

3. Jedináčik
Moje obľúbené klišé, na ktoré keď narazím, smejem sa. Like... seriously?
Autori chcú vytvoriť hrdinu, ktorého by sme ľutovali, že si ako sirota prešiel peklom, ukazujú nám, čo všetko hrdina musel ovládať už vo svojich dvanástich a hlavne, čo z neho vyrástlo kvôli neprítomnosti rodičov. Uvažujem, čo by sa stalo, keby bolo na svete naozaj toľko ľudí bez hocakej rodiny... Ako je možné, že nás je až 7 miliárd, keď polovica hlavných postáv nemá ani len tetu či uja?
S týmto jedináčikom je ešte spojené klišé, kedy si hlavný hrdina myslí, že je na svete sám, a pritom je synom/dcérou niekoho veľmi mocného a dôležitého, ktorý ho pre jeho/jej bezpečnosť radšej niekam dal, len aby ostali žiť.

2. Skryté superschopnosti
Vo fantasy žánri akoby sa tohto roku roztrhlo vrece s rôznymi princeznami alebo postavami, ktoré majú skvelé/úžasné/najsilnejšie schopnosti, ale nevedia o nich, až kým "nevybuchnú". What a schock!
Títo hrdinovia sú najčastejšie poddanými v nejakom vymyslenom svete/ kráľovstve. Nie je na nich nič zaujímavé ani výnimočné, nedokázali by ublížiť ani muche. Neskôr, najčastejšie tesne pred vyvrcholením príbehu, zistia, že majú magické schopnosti a len oni dokážu zabrániť zlu, aby zvíťazilo. To je ale plot twist, úplne nečakaný! Škoda, že to pozná už väčšina čitateľov a čakajú to od prvej kapitoly. Veď aj obsah hovorí o kráľovstve, z ktorého vymyzla mágia pred XY rokmi. Už vtedy je jasné, že MC bude mať nejaké schopnosti, aby prebila tých zlých.

1. Dievča, ktoré vlastne nie je dievča
Je to dievča, lenže po prečítaní prvých kapitol zvažujem, či by nebolo lepšie, keby bola chlap. Nevie poriadne žehliť, variť, ale zvládne všetky mužské práce ako je staranie sa o auto, skladanie nejakého nábytku a všetko, čo je typicky mužské, až sú z nej všetci naokolo hotoví.
Je tvrdá, neznáša šaty ani líčenie, najradšej by bola v monterkách, keby jej neboli veľké, pretože sú pánske.
Ako náhle siahnem po knihe, kde zistím, že hlavná hrdinka by mohla byť skôr hlavným hrdinom, uvažujem, kam ten svet speje. Čo je zlé na sukni? Prečo sa musí silou mocou tváriť, že jej na ničom nezáleží až do chvíle, kedy nenájde chlapca, kvôli ktorému sa z nej stane najväčšia primadona, len aby mu ukázala, že vie byť "ženská"? Prepáč, zlatko, ale jedny šaty z teba dámu neurobia.

No a ako bonus, spomenula som si na obúbené klišé každej knihy, ktorá sa odohráva v stredoškolsom prostredí.
Z nuly hrdina
Hrdina, ktorý sa nikdy nestratí. Je v móde už od dvadsiateho storočia, pretože poskytuje útechu všetkým čitateľom, ktorí sa cítia byť odstrčení.
Hlavná postava tu najčastejšie vystupuje ako študentka, ktorá ma najlepšie známky, všetko vie, avšak netuší, ako zapadnúť do spoločnosti. Má len jednu najbližšiu kamarátku, ktorá je najčastejšie strelená, a preto si rozumejú. Lebo sú iné.
Samozrejme, všetko takto ide do doby, kedy si ju nevšimne nejaký populárny chlapec, ktorému sa na nej niečo zapáči, alebo jej len chce pomôcť, lebo však ona za to nemôže. No a odrazu sa pre našu hrdinku všetko mení. Zo sivej myšky sa stáva hviezda večera, všetci by s ňou chceli byť kamoši.

"You can't go back to how things were. How you thought they were. All you really have is...now."
-Jay Asher, 13 Reasons Why
Avšak, aby sa to nejako "skomplikovalo", v polovici príbehu jej kamarátka povie, že sa zmenila na nepoznanie a nebude sa s ňou chcieť baviť, čo dovedie anšu hrdinku k uvedomeniu, že nie vždy je popularita to najdôležitejšie.

____________________________

Akých klišé hrdinov nemáte v príbehoch radi vy? Ktorým sa snažíte vyhnúť?

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

klik 100% (120)

Komentáře

1 Adrika Adrika | Web | 16. listopadu 2017 v 13:02 | Reagovat

YA je žánrová literatúra a žánrová literatúra ako taká sa istých naordinovaných prvkov držať MUSÍ. Rovnako je to pri detektívkach, ľúbostných románoch, hororoch... Samotné opakovačky tých klišoidných vecí by boli úplne v poriadku, sú dokonca žiadané, veď preto baby ten žáner čítajú :-D Ide o to, ako sú stvárnené - treba ich podať originálne! 8-) Čo podľa mňa zas nie je zvlášť náročné za predpokladu, že každý autor je originálna osobnosť - musí len vychádzať sám zo seba a nekopírovať! :-D

2 Perla Perla | Web | 16. listopadu 2017 v 18:46 | Reagovat

[1]: Áno, to je jasné, že niektoré veci jednoducho do YA patria, no takým som sa snažila vyhnúť. :-)
Síce sú všetci autori unikátni, nie každý píše to, čo chce, väčšina v dnešnej dobe preferuje písať to, čo je práve predávané. :-( Čo je smutné, pretože verím, že polovica diel by bola vďaka originálnosti autorov oveľa lepšia, než keď sa len prispôsobia trendom daného roka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama