Keď prídeš o niečo, čo miluješ ► Hypersomnia

13. července 2017 v 19:57 | Perla Torkan |  Book reviews

Vladimíra Šebová

"Čo ak by zaspal celý svet?

Názov: Hypersomnia
Séria: Insomnia
Diel: druhý
Vydavateľstvo: Citadella
Počet strán: 476
Hodnotenie na GR: 4.13
Anotácia:
Počas dvadsiatich piatich rokov bez spánku ma len tak niečo nevystrašilo. Vyraďovala som alarmy, prestrkovala som sa cez pootvorené okná, rozdýchavala som tie najkritickejšie recenzie svojich kníh pre deti.
Potom sa to stalo. Tisícky kilometrov od všetkých problémov, ktoré som nechala v Londýne. Niečo sa zmenilo... Stratila som to, po čom som nikdy netúžila a čo ma celý život ťahalo ku dnu. A ja urobím všetko pre to, aby som insomniu získala späť. Nielen kvôli sebe alebo kvôli Bartonovi, ale aj preto, aby som ochránila celý svet.
V druhej časti trilógie Insomnia sa Sara vracia do života, ktorý v Londýne zanechala. Jej kariéra je zničená, brat Ben plánuje vlastnú budúcnosť a do klubu insomnikov viac nemôže vstúpiť. Keď si uvedomí, že v stávke je nielen jej vzťah s Bartonom, ale aj bezpečnosť celého sveta, stojí pred ťažkou úlohou. Musí požiadať o pomoc toho, ktorý tu pre ňu celý život nebol, a rozhodnúť sa, či chce zostať v upršanom Londýne alebo v slnečnom Los Angeles.

"Sara, nemusíš byť na všetko sama. Máš okolo seba dostatok ľudí, ktorí ti pomôžu. Len im o tom musíš povedať."

Po roku čakania sa k nám dostalo pokračovanie trilógie Insomnia- Hypersomnia. Už po vydaní jednotky okolo seba táto séria vyvolala celkom veľký hype na slovenské pomery a ja, hoc som netušila, do čoho idem, som po nej siahla.
Jednotka ma milo prekvapila, a preto som bola zvedavá, kam nás autorka zavedie v tomto pokračovaní, na ktoré som sa nevedela dočkať. Postavy sa mi páčili, dej takisto, takže by vlastne nemal byť problém, nie? Ak sa vám páči začiatok, mali by ste si zamilovať aj pokračovanie.... či?



Writing
Po jednotke som bola naozaj zvedavá na túto časť a hlavne s akými zaujímavými slovami sa stretnem tento krát a koľkokrát sa nám Sara prihovorí.
Nič také sa ale nekonalo. Veľké plus.
Páči sa mi autorkin štýl písania, síce nie som fanúšikom prítomného času v knihách, no tu mi to vôbec neprekáža. Čo mi však vadilo boli krátke spomienky, ktoré neboli nejako značne oddelené od zvyšku textu a ja som sa mala problém orientovať medzi prítomnosťou a spomienkou. Až na konci bol pri spomienke použitý minulý čas, vďaka ktorému som to rozoznala okamžite.

"Nechcem mať pri sebe nič, čo by ma zväzovalo alebo obmedzovalo. Sloboda neprichádza vtedy, keď vlastníte všetko, ale keď nič nevlastní vás."

Bohužiaľ, prvá polovica knihy je veľa pomalšia ako druhá a je skoro celá zabratá omáčkami, ktoré som chcela preskakovať, ale žralo ma svedomie, že by som to neprečítala celé, tak som sa zaprela a išla slovo po slove. Vo veľa odsekoch som ale našla rovnaké myšlienky, ktoré sa opakovali kapitolu po kapitole a chvíľku som si pripadala ako keď prídete na pinterest, naťukáte do vyhľadávača motivation quotes. Ale boli pekné, to musím uznať.
Moje hodnotenie: 3/5*

Characters
Po dočítaní tejto knihy som si musela prečítať vlastný názor na jednotku, aby som si spomenula, ako na mňa tieto postavy pôsobili minule.
So Sarou som si akosi nevedela prísť v tomto diely na chuť. Najprv ma vytáčalo, ako chcela proste večne utekať od problémov a nebola schopná tomu čeliť.... veď si to spôsobila sama, tak čo čakala? Že to niekto vyrieši za ňu? A potom tá scéna, kedy sa, akože... rozchádzala s Bartonom? No ja som jej vôbec nepochopila, pretože o pár kapitol to už bol znova jej priateľ a všetko bolo v pohode, len lietal medzi mestami. Ale ta asi sme si na tom "rozchode" mali všímať to, že mu dáva hodinky, či? Ja to beriem takto, dúfam, že sa nemýlim. O.o
Insomnici v L.A. sa mi nezapáčili tak ako tí v Londýne. Tamtí pôsobili viac ako rodina, ľudia, ktorí spolu držali a tí v L.A..... tí sa skôr delili na tých, čo robia problémy, a tých, čo majú iné zábavky.
A hoci som nemala rada Noyda v jednotke, pretože urobil to, čo urobil, tu sa mu ako tak podarilo vykúpiť sa. :D Jeho poznámky boli na mieste a počiatočnú nevraživosť k Sare som s ním zdieľala na sto percent.
Moje hodnotenie: 3/5*

"Domov nie je miesto ani mesto. Nie sú to steny ani strecha nad hlavou. Sú to ľudia a spomienky. Domov máme každý vo svojom srdci a nosíme si ho celý život so sebou, nech sa nachádzame kdekoľvek."

Plot
Kde len začať? Keď sa nad touto časťou viac zamyslím, polovica vecí sa vlastne stala aj v jednotke, nie? Unášanie insomnikov, šialení insomnici.... Cítila som sa ako Sara, keď mala pocit deja vu. A neviem, ale tú Benovu lásku s Jessicou im akosi nežeriem. Neprišiel mi do nej až tak pobláznený, ale kto vie...
Páčila sa mi tá menšia "zápletka" s Harper a jej prácou, ako pomáhala insomnikom pohnúť sa ďalej. Škoda, že sa s nami táto postava už ďalej nedostane, pretože rozhodne bola zaujímavá. Som vlastne zvedavá či sa ešte vrátime do Londýna za postavami v jednotke, pretože mi tak trochu chýbali. A hlavne chcem Noyda, pretože mám rada jeho poznámky. Nie je otravný ako Sarah a ani upätý ako Barton. On je taký zlatý stred. Typujem, že aj taký Gavin by sa mohol ešte nejako vykúpiť, uvidíme.
Moje hodnotenie: 2,5/5*

Summary
Toto pokračovanie nadviazalo na predošlé naozaj len v niekoľkých bodoch, pretože dejová linka Hypersomnie sa rozrástla o veľa nových postáv a na zoznam precestovaných miest sme pridali krásne a slnečné Los Angeles. Nanešťastie, aj keď je druhá kniha dlhšia ako prvá, neposkytuje toľko napätia ako predošlá, ktorá sa mne osobne páčila omnoho viac. Tu sme dostali veľa omáčok, ešte viac citátov a keď sa Sara nezamyslela nad rovnakou vecou aspoň štyrikrát, tak ani raz.
Každopádne, posledné strany nabrali na otáčkach a prvá polovica, ktorá sa neskutočne vliekla, bola takmer v momente zabudnutá. Kde mám pokračovanie? Tuším, aspoň na základe otázok, ktoré vyplývajú z tejto knihy, že trojka by mohla mať najväčšie grády, pretože je čas na odpovede a podľa všetkého aj na nejaký ten boj. Jednotka bola na rozbeh fajn, dvojka viac-menej nepodstatné omáčky, z ktorých si zapamätám len posledných sto strán, a trojka... som zvedavá.

"Dnes na tomto mieste strávime posledný deň a zajtra... no, neviem, čo bude zajtra. Nikdy neviem, čo bude zajtra.

Dnešok je jediný deň, ktorý mám."

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lyn von Nightlight Lyn von Nightlight | E-mail | Web | 14. července 2017 v 15:00 | Reagovat

Hm... zaujímavé. No som zvedavá na túto časť. 8-)  8-)

2 Perla Perla | Web | 14. července 2017 v 23:34 | Reagovat

[1]: Som zvedavá, čo na ňu povieš ty. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama